Príbeh Tálskej Bašty

Slovenčina

Tálska Bašta je moderná slovenská reštaurácia, ktorá neodmysliteľne patrí k Hotelu Partizán**** na Táľoch. Svojou architektúrou, zaujímavým vybavením, ale i okolím dotvára areál hotela. V rozhovore s Ing. Michalom Kičom sme sa pokúsili odkryť jej tajomstvá a príbeh vzniku.

 

Hotel Partizán**** bol postavený v roku 1961. Postavil ho Turista, štátny podnik. V čase svojho vzniku bol hodnotený ako „Perla stredného Slovenska“, ako aj “ hotel s najmodernejším vybavením a s najlepšími službami na Slovensku“. Hotel Partizán od svojho vzniku prešiel  niekoľkými zásadnými úpravami. Prislúchala už vtedy nejaká iná ako hotelová reštaurácia?

Zhruba dva roky po otvorení hotela bolo v blízkom lesíku pri hoteli postavené veľké  Živánčisko-záhradný gril, ktorý bol najskôr zastrešený a o pár rokov aj opláštený drevenou guľatinou. Po roku 1992 sme urobili zásadnú prestavbu spojenú s dostavbou, s novou  strechou a s novým interiérom. Takto sa rodila Slovenská koliba, na ktorú návštevníci - pamätníci spomínajú ako na stavbu s mimoriadnou atmosférou. Nezabudnuteľný Jánošík z lipového dreva v životnej veľkosti pri tečúcom potoku s veľkými guľatými kameňmi v lete pokrytými machom, v zime snehom, so studničkou, jedlá pripravované na grile a v pahrebe, cimbalová muzika. Stála presne na rovnakom mieste ako  dnes stojí  Tálska Bašta.

Prečo tam dnes už nestojí?

18. januára 2005 nad ránom naši pracovníci SBS pri obhliadke areálu spozorovali dym a zistili, že horí koliba. Snažili sme sa zo všetkých síl oheň uhasiť a zachrániť ju, nepodarilo sa. Vyhorela do tla.

Čím sa líšila od Tálskej Bašty?

Bola veľmi obľúbená vďaka nezameniteľnej atmosfére. Hostia zvykli bežne popri večeri tancovať na ľudovú hudbu a spievať. Uprostred bolo otvorené ohnisko, na ktorom sa pripravovali grilované jedlá a jedlá v pahrebe. Priestor bol útulný, oveľa menší, kapacita nepresahovala 80 -100 osôb. Dizajn bol v rýdzo slovenskom spracovaní, doplnený o horehronské tkané koberce a ľudové kroje, lovecké trofeje a domáce nástroje ako výzdoba. Nezabudnuteľným prvkom bolo mimoúrovňové sedenie za konským vozom – rebrinákom, ktorý slúžil ako stôl, za ktorým bolo samostatné sedenie. Podlaha koliby bola vykladaná klátikmi z červeného smreku. Jeden unavenejší návštevník ju zhodnotil“ No tady musel být moc hustej les“. Pamätníci si určite spomínajú na dreveného Jánošíka v životnej veľkosti. Veľa návštevníkov má s ním fotku.

Ako vznikla myšlienka postaviť novú kolibu?

Po prvotnom šoku som sa rozhodol, že kolibu oživím takú, akú sme si všetci pamätali. Mal som zámer postaviť úplne identickú reštauráciu na rovnakom mieste. Asi mesiac sme už takto aj pracovali. Po naliehaní rodinnej rady som postupne názor zmenil. Náš „dvorný“ architekt Albert Mikovíny priniesol nové návrhy a nápady ohľadom architektonického spracovania, keď základnými nosnými piliermi sa  stali štyri 8 m vysoké kmene smrekov umiestnené v centrálnej časti Bašty.

Spoločne sme sa vydali na novú cestu.  Na jej konci sa nám podarilo vybudovať skvost v podobe modernej štýlovej slovenskej reštaurácie. Kedysi otvorené ohnisko nahradil najvyšší medený sopúch na Slovensku. Väčší priestor sme rozčlenili na menšie salóniky- zimná záhrada, pri krbe, galérka, centrálna časť, detský kútik. Dizajn spoluvytvárali manželia Valuškovci, ktorí vytvorili sklenené časti, doplnky a tiež  spolupracovali pri medených častiach a fontáne.  Brloh mám zase „na svedomí“ ja J Jeho myšlienkou je, že sedíš, ležíš na kožušinách,  debatíš a  popíjaš spolu  s priateľmi svoj nápoj doslova v brlohu, lebo celý priestor je obostavaný veľkými kameňmi. Brloh sme postavili doslova kameň na kameni. Väčšinu z nich som ukladal sám s dvomi pomocníkmi za pomoci žeriavu. Mnohé kamene sme pred uložením aj niekoľko krát otočili, len aby vynikli. Vedľa zníženého stropu znázorňujúceho vstup do brlohu je sklenená stena po ktorej steká voda do jazierka.

Prečo práve Tálska Bašta?

Pôvodne sa mala volať Koliba u čierneho havrana. Pri vstupe do Bašty, ale aj vo vnútri na galérke si môžete všimnúť aj náznak dreveného vtáka – havrana nad hlavou. Zhodou okolností nás pri stavbe navštívil umelecký sochár Jaroslav Košš. Bol to náš častý hosť a tvorca fontány v Lobby hale, sochy v našom športovo – spoločenskom (zábavnom) stredisku Limbus, autor bowlingového pozadia, zobrazenia Božieho oka a tiež názvu Limbus. Dostal ďalší skvelý nápad nazvať  novú reštauráciu Tálska Bašta. Bašta v zmysle stavby, ktorá je výraznou časťou zámku, opevnenia, ale aj „baštiť“, t. j. dobre sa najesť z češtiny. Tento nápad sa nám zapáčil a nový názov bol na svete.

Čo by ste chceli odkázať súčasným návštevníkom a hosťom?

Vždy sme sa snažilii, aby Tálska Bašta niesla ľudové tradície svojej predchodkyne. Veríme, že v tomto smere sa moje želanie splnilo. Spolu s kolektívom spolupracovníkov dbáme najmä na to, aby ten, kto Baštu navštívi sa nielen dobre „nabaštil“, ale aby dostal vždy aj pridanú hodnotu.

Príjemné prostredie s dômyselne architektonicky moderne využitím tradičných materiálov, ako  smrekové drevo vo forme 8 m vysokých kmeňov stromov, ktoré tvoria nosný systém strechy a centrálnej časti Bašty, agátové drevo vo forme stolov a stoličiek, drevený obklad stien, kamene valúny z riečky Belá vo vonkajšom a vnútornom dizajne, podlahový kameň z Babinej, umelecky spracované sklo v interiéri a vo fontáne, medené prvky v sopúchu a v obložení barového pultu.

V reštauračných priestoroch na stenách dominuje stará biela klasická hrboľatá omietka.

Príjemnú atmosféru podporí vysoká kvalita a čerstvosť surovín pri príprave slovenských špecialít s využitím miestnych čučoriedok, malín, brusníc, hríbov, ako aj  domácich mäsových a mliečnych produktov z hotelovej Ajax farmy v Mýte pod Ďumbierom. Spolu s mimoriadnou ponukou slovenských vín, pív, ovocných destilátov a spolu s netradičným servisom, bezchybnou prívetivou obsluhou, ale i dobrou ľudovou muzikou sú zárukou uceleného gurmánskeho zážitku.

Prevádzkové požiadavky nás pred dvomi rokmi prinútili urobiť dostavbu kuchyne a skladového hospodárstva.  Nad týmto priestorom dokončujeme nový salónik Destilera z časti v spolupráci s vizovickým Jelínkom. Viac nevyzradím, príďte sa pozrieť.

To, či sa nám darí odkaz  našich predchodcov napĺňať, môžu zhodnotiť nielen hostia nášho hotela, Tálskej Bašty, ale aj návštevníci Táľov.

 

 

Fotogaléria